03, Apr
2010

Bivak Tatranský Kriváň

9:45 startujeme zo Ziliny. 12:20 zabarajuc sa v bahne s tazkou vystrojou robime prve kroky chodnikom na Krivan. poprcha, vyssie sem tam snezi, zatahuje sa. na prvej vyhliadke (kde sme mimochodom zle odbocili z chodnika) sa pustame do prvych zasob. obloha sa odkryva. nakratko vidno aj Krivan. daria sa prve fotky. tazke bagle si opat kladieme na chrbty a odhodlane postupujeme k Priehybe (ca 2000m). ako ubiehaju jednotlive metre, prichadzame na niekolko velmi zaujimavych napadov a inspiracii, filozofujeme, motivujeme sa a na chvilu unikame z beznej "reality". ochladzuje sa, oblakov pribuda. nieto sil. hore to vyzera pravdupovediac dost zle. je cosi po 16tej. "vidim to tak... co povies Rezo na to keby sme ten base camp postavili tu" "ja vobec nebudem proti Dae". 1989m. staviame novy stan, zatklame koliky, vlacime kamene... niekolkovrstvove oblaky a hmla nas definitivne pohltili. vidno iba na par metrov. varime nase speciality (sackove polievky, gulas). vykuklo slnko. fotaky cvakaju o 106. o 18tej zaliezame do stanu a do spacakov, teplota klesa pod nulu. chvilu to trva ale ked sa clovek v tom perinaku vyhreje, je to potom celkom slusny komfort. v noci sa teplota v stane pohybovala od -3C do 3C, vonku bolo -9C. 4:00 budik. cosi sme aj pospali, shootujem, aby som si nenechal ujst, zopar obrazkov s farbami noci, 4:45 zaciname slapat hore. prechadzame cez zopar vysypanych zlabov a na hreben nad Daxnerovym sedlom prideme tesne po vychode slnka, ktore vyliezalo niekde nad Gerlachom. na opacnej strane chyba mesiacu par minut do zapadu... stale -9C. azda sa tie hodinky nezasekli. urobili sme dobre ze sme ten camp postavili nizsie. tu totiz ozaj nikde nebolo miesto (hoci moja domnienka bola, ze v Daxnerovom sedle bude miesto). svah bol strmy a ladovy. ani lopata by nepomohla. dost vycerpani nakoniec stojime, ci skor plazime sa, na vrchole Krivana. je priblizne 7 hodin rano. teplota pomaly stupa... energia, neopisatelny pocit, jednoducho fakt parada byt takto rano na vrchole nasho krasneho slovenskeho Matterhornu... uzivame si euforiu, oddychujeme, doplname kalorie, ked uz nie je co fotit a cas pokrocil, davame sa na zostup. ladove zlaby sa zacali topit a dolu sa zliezalo velmi pohodlne. kusok pri stane, ktory sme mali domyselne ukryty pred zrakom ostatnych, stretavame partiu asi 10 skialpinistov. mate smolu, dnes sme tam boli prvi my! :) Dae