24, Jan
2010

nočná Malá Fatra

ako v tajomnom sne... 9 hodin pochodu v -15 stupnoch... ladovo zamrznuta krajina... hlasno vrzgajuci sneh... mozno je to extrem mozno nie... nie su to alpy ani himalaje... ale bol to jeden spektakularny dobrodruzny vylet... 22:15 nas duri s pikasom vylozili pri lanovke. vo vybornej nalade si ja a rezo davame navleky, macky, balime bagle a vyrazame hore popod lanovku. zjednodusujeme si to klasickou cestou cez les. o polnoci sme na hornej stanici. ujo vysiel z dveri... evidentne sme ho prekvapili. ja som si dal dolu kuklu nech nevyzeram ze to tam idem vyhodit do vzduchu. kratko sme pokecali. "tak takychto otuzilcov som tu uz davno nevidel. vcera bolo -17". nejaky cas sme sa zdrzali, dali caj, cokoladu a ideme dalej smerom na strecno. zatahuje sa. mesiac pomaly zacal zapadat niekde nad kysuckym novym mestom. v sedle pod krivanom si konecne doprajeme prve fotky na dlhu expoziciu. tento krat sme mali dva stativy a este aj blesk :) som rad ze baterky to davali tak dobre. je fakt zima. 3 minutova pauza znamena uplne sa pozapinat a zacat sa hybat, lebo ten chlad sa az neuveritelne zakradal po celom tele, prve to zacali citit prsty na nohach a na rukach. nechcel by som zazit v takychto podmienkach bottleneck, ako je to na niektorych vrcholovych trasach... cestou dolu z pekelnika sme sa dostali do zvlastneho oparu, viditelnost bola tak 20 metrov hoci nad nami svietili hviezdy. zrazu vidim pred sebou stan! zhora komplet obrasteny srienou, z dialky takmer splyval s terenom. rad by som vedel kto tam v tychto podmienkach nocoval. ako sme sa blizili, hodil som nahlas nejaky komentar. to pre istotu, keby nahodou boli hore, nech sa nedesia ze sa ruti na nich nejaky zver -- urcite necakali o pol druhej v noci ziadnu navstevu :) neskor sme dostali napad, ze rezo by simuloval medveda, a ja by som tahal odtial batoh. ale nechcel som aby sa mi starostlivo zapichol nejaky cepin do chrbta... ideme dalej. znacka vedie cez maly kopec, hoci vzdy sme chodili nizsie do sedla cez traverz. tuto traverzovu cestu sme ale nenasli. stale stupame. divne, hovorim si, asi je to ta obkluka po znacke -- ktorou som ale nikdy nesiel. za kopcom sa slabo preslapana cesta zacala viac a viac stacat do prava -- toto nie je dobre. "vytiahni gps". "sme asi 150 m mimo chodnika. ideme sa dalej brodit tou kosodrevinou? je to tu preslapane, ale slabo. nikdy som tade nesiel". nemam rad tento teren a uz vobec nemam rad ked niekto preslape cestu niekam do neznama... a hlavne ked je hlboka a dost chladna noc. gpskou checkujeme trasu, ktorej este davame nadej. nechce sa nam to slapat naspat hore. nakoniec sa cesta deli, volime alternativu dolava ktora nas ma priviezt na chodnik do sedla. podla mapy sa krasne priblizujeme, kusok sme nastupali cez dva kratke svahy a cez rozplyvajucu sa hmlu vidim kontury znameho sedla... s durim som tu pred tyzdnom oddychoval. kedze je pred nami stupanie na maly krivan, oddychujeme, popijame caj, doplname energiu. ale iba kratko, nebolo by dobre byt bez pohybu dlhsie ako 5-10 minut. stupame hore. zaujimave bolo ze aj nepatrny svah pred nami vyzeral ako obrovska majestatna hora. pricom za minutku - dve sme to vysli. vizualny odhad nefungoval. dalsi oddych je hore na hrebeni medzi zamrznutymi skalami. kusok dalej je vrchol krivana, kde si robime fotograficku pauzu. "rezo zhasni tu celovku". az potom bolo vidno ako uzasne fotogenicke miesto to je. priam mysticka kombinacia jasnych hviezd, oblakov v dialke a z hmly presvitajucich svetiel dalekych miest... nastastie vobec nefuka. "kolko je to na chatu?" "asi hodina ked si makneme", hovorim optimisticky. nuz, bolo to asi 2 hodiny rezo si dal kvoli zime par klikov. "ja sa tak tesim na sprchu. a na postel. na co sa tu je..me, nie ze by sme boli doma pri frajerkach", konstatovali sme. ale my vieme velmi dobre preco... "este by som urobil fotku s bleskom ako sa zasekneme cepinmi o ten obelisk". ale zima ma vzapati presvedcila, ze bude mudre okamzite vyrazit. pokracujeme dolu, na stratenec, do sedla a traverzom (suchy opat vynechavame :) cez les na luku nad chatou. tuto cesticku cez les dost zneprehladnil novo napadany sneh. aspon sme ju dalsim borcom preslapali. rezo akonahle vysiel z lesa, lahol na zem a oddychoval. Makali sme jak blazni. "musime ist". "10 sekund". "ok". prideme ku chate. je otvorena. super. v jedalni nikoho, ale je tam 6 stupnov. lepsie ako vonku. stale -15, potvdrzuje teplomer pri chate. tu ma pribehol privitat jeden uplne cierny kocurik, ktoremu zima ocividne neprekazala. trochu nas sklamali hodinky, obom nam ukazovali "lo C". nevedeli sme ako velmi low to znamena. nevadi. Varicom sme rozmrazili zamrznutu malinovku, rezo si schrupol, ja som sa prezliekol a prebalil batoh. cestou dolu volame durimu "8:15 pri rampe". musel som si to odslapat znova -- cestu ktoru tak nemam rad. ale s mackami... tazka pohoda. "duri, ty si spasitel. fakt vdaka! nabuduce sa vymenime, ja s rezom zavezieme vas :)" "ten daemon letel ako ko...". "a ty si sa tam zaje..val a musel si si pospat"... spokojny zahucim do postele. takto moct zaspavat kazdy den... hmm... fenomenalne...