29, Dec
2010

Bivak pod Slavkovským (-19C)

117_turistikauž je dávno tma, stratili sme pojem o čase, vychádzame z hmly, je nádherne, dolu svetlá tatranských obcí, nad nami rozžiarené hviezdy. začína mi byť zima. páperová vesta nestačí. dávam veľkú páperku. rezo robí dlhšie a častejšie pauzy, mne ale takto omŕzajú chodidlá „hľadaj miesto na bivak“, kričím. nedá sa. všade je svah a kamene. „tam už je hrebeň“, hovorí rezo. nemyslím. poznám to tu, všetko je tu ďalej ako sa zdá, zvlášť v tej tme človek nikdy nevie. jednu mohutnú skalu na našej ceste som si pomýlil s lomnickým štítom, zle... v gpske mám uložený track z predošlej cesty keď som sa tu sám boril v hmle. matchuje to presne. „tu sa cesta rozdeľuje“, kam ísť? „hore, je to skratka na chodník, v pohode“... okolo nás vidíme len zopár balvanov, zamrznutú a zasneženú kosodrevinu a kamene, miestami celkom zradné, zvlášť bez mačiek, čelovka ďalej nedovidí. nevládzeme. „uložme sa tu“, ukazujem na malú relatívne vodorovnú plochu. „pome skúsiť ešte na ten hrebeň“. nakoniec sa dostávame podľa gps asi do polovice cesty, výška 1934m, je tu miesto kde sa dá rozložiť stan. zhadzujeme bágle, mám pocit že sa vznášam. ale zákerná zima nám nedá vydýchnuť, okamžite staviame stan ... zle ... rezo sklada a ja drzim, som ako v tranze, dívam sa do nekonečna ... už aby to bolo, precitám a zapájam sa ... ukladáme celtu, izolačnú deku s fóliou, ďalšiu fóliu a karimatky. fieldtested. lezieme do spacákov. Je 20:20 ... som vyriadený. na nohách 3 vrstvy, hore termo, mikina, páperová vesta a páperka. a je mi zima. dosť zima na to aby som sa neprezliekol, čo ale znamená že v tých mokrých veciach mi bude zima aj naďalej, doublebind, vyberám si druhú možnosť, na kuklu nasadzujem kapucňu z páperky a celý sa zakuklím v spacáku tak že mi vidno len nos a oči. musím sa vyhriať. rezo sa prezliekol do suchého ... na nohách máme obaja nové páperové papučky -- úžasná vec. chodidlá sú problematické miesto, papučky neskutočne pomohli :) ako tak sme stabilizovaní, je čas variť. nalial som do seba čaj z termosky. jeden drží varič, druhý mieša guláš. za ním pokračujú cestoviny. konečne relax... vyťahujem mobil. píšem len že sme ok. zisťujeme že je okolo 9 hodín večer. teplomer vonku ukazuje -19C. vnútri -13. varič to rozkúril až na +4 ale dlho to nevydržalo. foťáky sa rosia, filter hneď na to zamŕza, špekulujeme nad fotkami, mám obavy o techniku. 5D a 5D mark II by aj chceli fotiť, ale na mňa lezie neskutočná ospalosť. zároveň sa ale bojím tej zimy, musím si byť najskôr istý, že mi je dostatočne teplo. rezo nakoniec skúša zopár shotov zo stanu ... viac nám fyzika nedovolila... „daemon spíš?“ „nie... nie...“, a vraj hneď na to som zaspal... mal som prerušovaný spánok, človek predsa len tej cryo-komore až tak nedôveruje. ale v princípe sme sa vyspali dobre. tá zima všetko akoby spomaľovala, človek musí opatrne narábať so zipsom (môže sa ulomiť), varenie je náročnejšie, jedenie tak isto, všetko rýchlo chladne, baterky od foťáku som mal vždy vo vrecku a až keď som išiel fotiť som ich použil. ráno mi foťák v ktorom zostala predtým takmer full baterka ani neťukol... budume sa o 12:20, rezo vyspatý, vystrája ... kontrolujeme teplotu, zaspávame ... budíme sa o 5:20 ... sakra kukam zle, je 2:20 ... spime ešte ... stanom trmaca vietor, nebol pripevnený ničím, len cepínom, lebo kolíky nebolo do čoho pribiť ... vydržal, samonosná štvorprútovka ... vietor nas miestami prebúdza, opäť zaspávame ....     

 


o 9tej som u teba, volám rezovi. došiel som 9:40, rezo sa dotrepal k autu o 10tej. hlavne že dodržujeme termíny. a hlavne že máme všetko pripravené. musíme kúpiť lampu a teplomer. ok, pome. traffic zlý. skúšame to v hudy. nemajú. skúšame to v mamute. vypredané. tak poďme ešte do treklandu. „nemajú, ale zohnali sme z obchodu vedla teplomer, bimetalický (-50/+50)”. ešte benzín a už azda aj vyrazíme. pod strečnom kalamita, niekto spôsobil nehodu. výsledok: hodina státia na mieste, zápchy až za martinom... 15:00 už šlapeme na hrebienok, numa-numa-numajéé, celkom slušne naťažko. „rád by som bol ešte za svetla na chodníku nad lúkou“, hovorím. no nehrozilo. na hrebienku stretávame zarasteného dobrodruha s palicou a nádherným psíkom. že idú bivakovať. už teraz je -10C. chalanisko ale išiel asi tak 2x rýchlejšie ako my, neobratní, s veľkotonážnym nákladom. stretli sme ho na chodníku ako sa napája skratka, chystajúc sa prespať. rozlúčili sme sa a my dupeme ďalej chodníkom smer slavkovský štít. naložil som si rezov stan. sme vyčerpaní, ide sa pomaly. prvá vyhliadka...

ráno vstávame čosi po 7mej ... rezo sa perfektne vyspal ...  ja som zavelil to moje obľúbené „poďme už odtiaľto do ...“, rezovi sa ale veľmi nechcelo, chcel ešte vychutnať pobytu ...  dobre sme urobili že sme počkali. už okolo 8mej prešli okolo nás dvaja chalani z maďarska, a o chvíľu za nimi ďalší piati. a potom náš známy so psíkom, išli na summit. kto vie či všetci vyliezli. ale potešilo ma že nie sme na hore sami. cestou dolu sme ešte stretli postupne tri páriky. a to bolo všetko. dolu na hrebienku už boli masy ľudí, pripomínajúc návrat do „reality“. keďže sme zostali a varili a venovali sa fotkám, mali sme možnosť sledovať ako nádherne sa mení počasie, oblaky, ako rôzne slnko osvetľuje okolité masívy. textom to nevystihnem, je to čosi prekrásne. už mi ani tých -15 nevadilo... ľadový lomničák ráno bol proste neuveriteľný. pripomínal mi čímsi aiguille du midi. neskôr ho osvetlilo slnko... prekrásna žiarivo biela farba... ale treba aj jesť. zmrazenú tresku so zmrazenou majonézou som naloadoval do žalúdka, reakcia nič moc... potom niečo teplejšie, ďalší guláš. rezo pol 1/2 litrovom redbulle zo včera vytiahol prekvapko, litrový V12. ten bol ale úplne ľadový, varičom sme ho rozohriali. bol to ináč sladký nápoj bez bubliniek :) taurin rozvoniaval všade dookola. potom išlo na rad ľadové červené víno. väčšina z neho skončila na snehu, vyzeralo to kvalitne, ako keby sme tam zmasakrovali kamzíka. chalani čo išli okolo sa nás pýtajú: „there were originally three of you?“ rezo: „bears attack“, ja: „we killed a goat, you know...“ :) na kopec rezo nemal motivaciu a ja čas, takže sme si to zdôvodnili po svojom. mne bolo vrchola ľúto, bolo nádherne, ale máme toho dnes ešte veľa, rezovi je zase ľúto nočných fotiek, ale fyzika nepustí... dolu sme to s mačkami zbehli raz dva, plní nových zážitkov a energie mažeme domov... peti patrí poďakovanie za nové termo (osvedčilo sa) a mojej mame za to že mi zašila tie rozdriapané goratexové nohavice. nevedel som o tom, ehm, všimol som si to až ráno na hrebeni keď som si nasadzoval návleky :) a hovoril som rezovi, kukaj tie diery na gatoch mi zamrzli a spojili sa :-))) skills: icesleeping +. dealing with low temperature ++.