27, Feb
2011

Smutné sedlo skoro

sedem statočných vyráža smer roháče. na chate neskutočná pohoda, kofolka, čaj, počasie ukážkové. šľapeme hore, lukáš s peťou otáčajú na chatu. pred výstupom na hrebeň pod smutným sedlom posedávame, opäť objavujeme dokonalé miesta na stanovanie, pokračujeme 45 stupňovým svahom na hrebeň. otáčajú aj lucia, lenka a rezo. ďuri entuziasticky nezastaviteľne pokračuje hore a ja keď pozerám na všetku tú krásu okolo seba viem že otáčať nebudeme, za každú cenu :) nasadzujem mačky. flashback z blancu. ani nevieme ako, sme na vrcholovom hrebeni, smutné sedlo je už dávno pod nami, rovnako tiež mnohé vysypané žľaby a skialpinisti. prejdeme zo dve exponované miesta a plošinou prechádzame pod plačlivé. traverz sa nekoná, ideme hore. na vrchole pomeditujeme a mažeme dolu. terén úplne úžasný. dolu v kosodrevine sme stratili cestu, starý dobrý saying "nikdy nechoď dole lebo budeš musieť ísť hore" sa potvrdil, nakoniec sme sa ale ku chate prebrodili. energia, radosť, pohoda...