Grossglockner - Apríl 2011

Cieľ splnený, 100%. V podstate áno, 100%. Stuedlhuette opäť tak trochu na vietnamský spôsob, aj keď nie úplne Stuedlhuette a ináč vietnamským spôsobom ako minule... Nad Alpami sa už tri dni motá silná tlaková výš a pekné počasie má ešte pár dní vydržať. Neuveriteľné podmienky... „O piatej vyrážam zo Žiliny”, „OK“. 6:40 bootujem na WC... zvoní telefón „Vyrážam až teraz“... hodinku podriemem, balím veci, vymieňame autá a čosi po 9tej pokračujeme 550km do Kals... Prichádzame čosi pred 16tou na parking pri Lucknerhaus, čuduj sa svete, veľmi podobne neskoro ako minule. Vtedy to bol masaker, kosa, hmla, husté sneženie. Teraz je 20C (fasa nápad nechať tie zimné gumy), snehu oveľa menej, ale aj tak mi bolo jasné že za svetla nevýjdeme (isto nie s našim ambicióznym nákladom). Chceli sme to vyložiť a zakempiť až nad Stuedlhuette, ale nakoniec sme sa rozhodli že to dáme rovno na ľadovec. Keď mi ale pri prvej chate začali tŕpnuť obe ruky, došlo mi že tak ľahko to nedáme... „Kurva to je ťažký bágel...“. Cestou stretávame šiestich chalanov z BB. Pomaly ale isto sa začína stmievať, teplota výrazne klesá, síl ubúda. „To 3kg lano ti nedám, ja to zvládnem, som v pohode“, kričím Rezovi. Trepal som ešte aj stan, zásoby vody, lopatku, statív, neviem čo všetko, chceme mať predsa komfort... Ale pri tom poslednom stúpaní som stan odopol a pribalil k rezovmu nákladu. Rozdelili sme sily, dosť to pomohlo. Staviame stan. Zaliezame do spacákov, varíme... Zbieram posledné kúsky energie. Spomínam na Vietnam čo som tu zažil s Lukášom minulý rok... krásne bolo vidno trasy a celé okolie, úplne iný pohľad... Kempujeme pod ľadovcom, zhruba v 2760m.

Nočné fotos nehrozia, mesiac nad ránom bol úžasný, ale nie je síl. Spíme do 5:30, pomaly varíme, balíme veci a vyrážame nahor za asi 40timi skialpinistami pred nami, rozlezenými po ľadovci ako mravce. Ľadovec je dlhý, nemá to konca, pripomína mi to Elbrus :). Prichádzame horko-ťažko pod nástup pod chatou Adlersruhe (ktorú ale chceme obísť keďže je ešte zatvorená). Hore nad strmým ľadovcom vedú na hrebeň zdanlivo jednoduché cesty. V prvom kuloári som sa okamžite otočil. Šmýkalo sa tam a jeden neopatrný pohyb by skončil dosť fatálne. Druhou cestou sme to nejako vyliezli. Hore opäť oddychujeme, človeku ani nechutí jesť. Hrebeň, 3520m. Kondícia na bode mrazu. To je tak keď človek celú zimu ko..t robí a potom si myslí že vybehne Grossglockner len tak... Pri všetkým možných dosť nepríjemných prejavoch to 200m pod vrcholom vzdávam. Každý krok bol doslova utrpením. Dýchanie horšie ako na Blancu... Rezo to otočil asi 100m vyššie, kvôli tomu, ze bol posraty to dat sam :) a počasiu, dosť škaredo sa začalo zaťahovať (hoci malo byť stále pekne). Po asi 3 hodinách sa to opäť upratalo... Len hlavami krútime nad, podľa nás steroidmi napichanými Rakúšanmi, ktorí si tu v pohode v lyžiarkach aj s lyžami vyšľapú Stuedlgrat a v kľude to zlyžujú strmým a ľadovým terénom dolu... Ináč pre skialpinistov je to tu doslova raj, nádherné trasy... Borcov ako nás bez lyží tu bolo málo... Schádzame ku Aldersruhe, potom kúsok drsnejším terénom s fixným lanom dolu pod chatu a dlhým ľadovcom ku stanu. Ja som zaľahol a do 10 sekúnd som vypol a odfukoval... spali sme asi 2 hodiny, potom sme varili a dopĺňali energy... Síl ubudlo... Nočné fotky sú opäť passt. Ďuri nám napísal krásnu SMSku (...som aspoň takto s vami), a keďže teda tu vlastne „bol s nami“, tak mu môžeme vyfaktúrovať aj tretinu ceny benzínu (cca 1500 km)  :).

Ráno ležérne balíme veci a ideme pomaly dolu. Stretávame partiu moravákov. Po krátkej debate pokračujeme dolu, svojou cestou, po snehu, mimo značky. Paradoxne ešte aj v nižších polohách nasadzujeme mačky, terén je strmý a ľadový. Stretli sme tu mnohých slovákov a čechov, isto ich tu bolo viac ako všetkých ostatných. Tešíme sa. Bolo tu krásne. Vysoké Taury nám pripravili neuveriteľné počasie. Až som váhal či ešte nepotiahneme dlhšie. Možností je tu tak veľa. Tá pohoda, energia, prenádherné scenérie... ťažko sa mi lúči s týmto prostredím... Nabudúce to skúsime naľahko a na chatách... Nevyliezli sme Grossglockner, ale dotkli sme sa ho svojimi srdcami :) Mne to rozhodne stačí. Môj sen bolo vidieť ako to vyzerá hore nad chatou a to som si splnil... Som spokojný... Kamarátovi Jurajovi ďakujem za otestovanie nových mačiek, sú super. Ocovi ďakujem za požičanie 300vky, pritiahol som ňou nejeden zaujímavý objekt, parádna hračka. Po dokonalom psychickom oddychu si idem oddýchnuť zase trošku fyzicky... 2:00... time to get some sleep...

Rezo doplna:
Krasna tura - nepoznam lepsiu komoditu, kde investovat cas, energiu a peniaze! Po dlhej dobe poriadny vyslap na tazko, buchanie srdca a lapanie po dychu. Energie bolo akurat, kazdopadne zaberacka ako sa patri. Skoda toho pocasia, naskillujeme sa v lezeni a exponovanych hrebenoch a sme u susedov rakusanov opat, ale uz na lahko po chatach :) Dae, ked budes mat podobny napad niekde takto vyletiet, vies kde ma hladat ;)

A takto vyzerá výzva do budúcnosti: