Mont Blanc + Mont Blanc de Cheilon

Tak sa mi opäť podarilo vyraziť na expedíciu na Blanc. Môj už 4tý výlet na túto príťažlivú no aj nebezpečnú horu. Zopár infošiek a report:

Nový refuge Gouter

Zatiaľ sa spí stále na starej chate. Novú otvárajú začiatkom septembra 2012. Cena na starej je 35 eur. S OEAV je to polovica. Keď nemáš rezervačku, tak platíš plnú sumu hoci máš OEAV. Spánok vyzerá tak, že totálne natrieskaná jedáleň, máš lavičku širokú 15 cm pripevnenú o stenu, do polnoci je tam rachot, stále niekto chodí na wcko a podobne, blikajú čelovky, „spíš“ možno pol hodinu a okolo jednej v noci už začína frmol a ľudia sa chystajú hore na výstup. Je tu 76 postelí, čo zďaleka nestačí. Nová chata má mať 100 a v 2013tom až 120 postelí. Stará sa zdiscarduje. Je tam od 1960teho a je neefektívna a náročná na údržbu. V novej má stáť noc 45 eur. Náklady na novú chatu boli 6.5 mega eur. Paradoxne, už na nej vznikol aj prvý požiar http://www.chamonet.com/events/news/fire-at-the-refuge-du-gouter.html

Tragédia

Ten pád sme našťastie nevideli, ale tá akcia potom v nás zanechala silný dojem. „Čo ti je.., mne sa trasú kolená, ja môžem je..ť celý Blanc“, „Ani neviem čo je horšie, ísť dolu cez kuloár alebo hore na chatu“, „To bolá iná depka keď som zistil že som už sám v stene, tí nado mnou už vyšli hore“.  „Toto už nemá s turistikou nič spoločné“. Ostatní korejčania schádzali dole, jeden chalan zúfalo vykrikoval, trieskal prilbu o skalu, bolo aj nám do plaču. Chvíľu sme to rozdýchvali a čakali. Človek urobí úplne nepatrnú chybu a kvôli tomu sa zabije. „Keď som videl že ten vrtulník odlieta bez toho človeka, bolo mi jasné že je po ňom“. Čakali sme a ukľudňovali sme sa. Ja s Rudom sme sa definitívne rozhodli že ideme nazad. Už som hore bol, nejdem to siliť. Miloš chcel ísť ďalej na chatu. Dal som mu termosku s čajom, dosť mu hore pomohla. Vylial som minerálku, zbytočná záťaž. Zliezli sme po reťaziach dole ku kuloáru, prebehli ním, zišli na tete rouse. Dobre sme tu pokecali s viacerými slovákmi aj čechmi. Dostali sme tip, a síce mont blanc de cheilon (CH).

Guide jedému klientovi ktorý sa zľakol pomenil plány (asi nebol jediný), keď som z rozhovoru vypočul „That helicopter scared the shit out of me“. 15 čechov stanovalo vonku. V noci po tragédii o 5 ráno sa v kuloári pustila kamenná lavína, rachotalo to 2 minúty v kuse. 6 ľudí si to rozmyslelo a nešli hore.

http://www.chamonet.com/events/news/mountaineer-dies-on-the-couloir-du-gouter-mont-blanc.html

Fotky tu z etických dôvodov dávať nejdem (okrem fotky s dvoma vrtuľníkmi).

Keď sme kuloárom smerom hore išli my, oproti išiel akurát guide s chlapom a ženou na lane. Boli v strede, keď im zakričali že letia na nich šutre. Žena spanikárila a spadla, rovno uprostred žľabu, guide ich ťahal koľko vládal a ušli kameňom dosť natesno. Šuter ako jej hlava od nej preletel asi na meter. Bola nasmrť vystrašená keď sme išli okolo nich.

Azda najlepšia stratégia je počkať kým čosi spadne, potom počkať ešte pár sekúnd či čosi nepoletí, či niekto nekričí, pozrieť hore, a keď nič nepadá, prebehnúť to čo najrýchlejšie – dať pozor na nohy, nezakopnúť, nemať nič čo by mohlo ohroziť plynulý prechod, nikto v ceste.

Týždeň neskôr, z dôvodu horúčav sa zvýšil výskyt padania kameňov natoľko, že výstup úplne zakázali: http://www.chamonet.com/events/news/dangers-of-rockfall-on-mont-blanc.html

Dôležitá vec pri ceste na gouterku je nerobiť prudké pohyby na skale, neobzerať sa, čokoľvek čo by mohlo spôsobiť stratu rovnováhy a pád, dávať pozor na pošmyknutie sa na suti a na uvoľnené (aj veľké) kamene. Poľský inštruktor robil prednášku v base campe, tak som si ju aj vypočul, dobré rady dával, mať kompaktný batoh, rovnako zaťažený, nech netrčia žiadne šnúrky, veci, laná, aby sa niečo nezachytilo a podobne. Všetko si prakticky vyskúšať a zautomatizovať (naväzovanie, uzly, nasadzovanie mačiek a podobne).

Itinerary – kde a kedy sme boli

12.8.2012 Nedeľa – 11:30

Vyrážame traja z Bratislavy (ja, Rudo, Miloš) s veľkou dodávkou (žiadne problémy so stanovačkami, prespaním a MIESTOM :-) ). Neskutočne sa tešíme na výlet. O polnoci sme na starom známom Furkapasse. Prespávame v aute = aklimatizujeme v 2500m. Ráno sa zobúdzame okolo siedmej, je krásne, vonku stanuje poľská rodinka, dve malé deti zhruba 3 a 4 ročné, viaceré obytné autá. Motivujúce.

Pondelok

Poobede príchod do Chamonix, Blanc ako na dlani, krásne počasie, robíme drobné nákupy, pozeráme predpoveď, vychutnávame si magickú atmosféru a život tohoto turistického mestečka ktoré je  epicentrom outdoorových obchodov (vidno tu zaujímavé značky, arcteryx, quechua, ... nemusí to byť len mammut ktorého vecí sme mali plné auto). Presúvame sa do campu Bellevue v Les Houches.

Utorok

Vyšli sme prvou lanovkou do Bellevue 1794m a vláčikom ozubáčikom do preposlednej stanice Mont Lachat 2074m. Ďalej (nid de aigle 2372 m) nejde, čo sme vedeli a pripravili sme sa na to. Obchádzka je priamo cez kopec, rebríky a strmý svah, čo sme ihneď odignorovali. Guide pred nami aj s klientmi si to strihli rovno cez zakázaný prechod po železnici. Išli sme za nimi. 300m navyše nám nepomohlo ale ináč to nejde. Vyzeralo to tak že trasou prefičala menšia lavína (potrhané vedenie, zničené stĺpy), opravovali aj tunel. Ďalším dôvodom mohol byť ohrozujúci ľadovec tete rousse ktorého vodu odčerpávali aby rezervoár náhodou nepraskol a nevypláchol celé údolie... Okolo 14tej sme na Tete rouse 3167m. Veľa pijeme, dopĺňame zásoby, chalani sa išli najesť do chaty, ja fotím. Neskôr  čosi po 15tej vyrážame hore, prejdeme cez obávaný kuloár, potom strmým úsekom po skalách, oblúkom doprava a potom naspäť vľavo k prvej veži, kde v 3440m stojíme, na mieste označenom tabuľou kde kedysi zahynul horolezec. Je zhruba 17:30. Zhora zo steny počuť doslova šialené výkriky. O chvíľu letí vrtuľník, kus vyššie nad kuloárom sa spúšťa z neho záchranár. Dole leží nehybné telo.  Zistili sme že jedna korejčanka stratila balans (pozrela sa nahor a zaklonilo ju) a spadla do žľabu cca 150-200 metrov. Pád neprežila. Nehybné dolámané telo visiace na lane previezli dole na chatu. Toto mňa a Ruda definitívne presvedčilo že ideme nazad na Tete rouse. Miloš pokračoval hore na Gouterku. Dolu bola mizerná nálada, boli tam tragédiou zdevastovaní korejčania, táborilo tam 25 poliakov, 15 čechov a veľa ďalších dobrodruhov. Záujem o výstup je veľký no po tomto zásahu sa veci u mnohých zmenili.

Rozprával som sa s jednymi slovákmi, tí nevyšli lebo na dom de gouter viedla aj iná cesta cez ľadovec ktorú im odporučili, ale kvôli mäkkému snehu sa nedostali cez trhlinu (do ľadu sa nedal použiť ani šrób keďže ho nebolo do čoho zavŕtať).

Z ľadovcov opäť hodne ubudlo, pri tete rouse bol vyznačený červený štvorec kade sa nesmelo chodiť lebo hrozilo prepadnutie. A takto to pod ním vyzerá:

Tiež stojí za prečítanie nasledovné:
http://www.dailymail.co.uk/travel/article-1300220/Flood-risk-Mont-Blanc-water-pocket-discovered-glacier.html
http://www.chamonix.net/english/news/2012-08-17.htm (a túto zábavku sme zmeškali presne o jeden deň).

Obávam sa že týmto tempom budú o pár desiatok rokov alpské vrcholy bez ľadovcov...  niektoré posledné seraky už len čakajú na spadnutie.

Streda

O Milošovi nič nevieme, čakáme. Ja som si vybehol tesne pod kuloár a fotím. Relaxujeme. Poobede vidíme oranžovú prilbu. Chalan to zišiel až dole. Dostal sa po Vallotku 4362m. Predpoveď hlásila pre high mountain vietor moderate to strong a podľa toho čo Miloš hovoril (miestami bol problém udržať sa na nohách) mohlo byť aj nad 100. To spôsobilo aj veľký pocitový chlad, všetci sa nakoniec nasardinkovali do Vallotky a klepali kosu. Pár fanatickejších odvážlivcov sa pokúsilo ísť hore na hrebeň, ako dopadli neviem. Stretli sme dvoch čechov čo spali v búde pod tete rouse o asi 500m nižšie a chystali sa ísť ešte na gouterku stanovať. Nakoniec sme to zišli až dole a chytili poslednú električku. Miloš zliezol 2300 výškových metrov. Všetci sme boli celkom slušne zničení. Večer mala byť búrka, aj sa zablýskalo pár krát, celú noc pršalo.

Štvrtok

Konečne dospávame, počasie sedelo, presne ako hlásila predpoveď (zatiaľ vždy matching), ráno balíme veci, ideme do Chamonix, dávame si kávu, nakupujeme suveníry, handry, matroš, víno, hračky, vychutnávame si mesto. Oblaky miznú, vyjasňuje sa, a predpoveď tvrdí že ide byť 5 dní v alpách úplne jasno, sucho a extrémne horúco! Čumíme na Blanc a poriadne nás to hryzie. Typický problém na horách, hore je to na nevydržanie kvôli počasiu a únave, prídeš dole a zrazu slnečno. Skúsiť to znova? Rozhodli sme sa že stačilo. Nechceme riskovať. Skúsime dať na tip od čechov, ideme do švajcu, do dedinky Arolla a skúsime zdolať Mont Blanc de Cheilon 3870m. Áno, aj mont blancov je viac, tak ako u nás kľakov, minčolov alebo kriváňov. Mimochodom, táto hora mi veľmi pripomínala nepálsky Imja Tse (Island peak). Prechádzame opäť do Martigny, do Sionu a cez dlhé údolie (asi 40km) nastúpame autom viac ako 1500m do dedinky Arolla čosi nad 2000m. Tu ešte kupujem zatiaľ najmenší bágel, mammut, 8L :-). Do gps vytrakujeme cestu až po bufet aby sme vedeli kadiaľ v noci ísť. Švajčiari totiž značia cesty úplne otrasne, aj turistické, aj pre autá. Česi vraveli že chata je tak 4-5 hodín, v dedine vraveli že 3 hodiny. Preto chceme v noci vyraziť a vyliezť až na vrchol, čo je 1800m prevýšenie. Toto sa ukázalo byť trošku mimo reality :-).

Piatok

3:00 už pochodujeme za tmy hore. Cestou sme stihli aj zle odbočiť a zablúdiť, strata asi pol hodiny, pičung. Šípky a značky nikde. Raz sú na kameňoch žlté kosoštvorce, sem tam červený pásik, občas značka bez textu, občas na rázcestiach nie je vôbec nič. Treba si prešľapať, ideálne pozrieť dopredu nejake tracky v gps alebo satelit. V noci sa to blbo odhaduje. Na východ slnka sme dorazili do sedla pass de chevres 2855m. Husté miesto, hlavne ta priepasť minimálne 100m dolu a ľadovec pod nami – cesta kadiaľ pokračujeme ku chate cabane des dix SAC 2928m. Dopĺňame jedlo a tekutiny, každý z nás tu naložil riadnu kopu (romantika), fotíme. Po rebríku idem na precvakávačku (karabíny), lebo dolu to bolo ďaleko. Pod 30m kolmým rebríkom sme sa rozhodli, že nejdeme ďalej doprava po reťaziach ale rovno po balvanoch dolu keďže tam dolu vidno chodník. To bola chyba, fest sme sa vytrápili a stratili kopec času (ako to už so skratkami obvykle chodí). Cez dva malé ľadovce sa naväzujeme, avšak prekvapilo ma že aj deti aj dôchodcovia čo tu sem tam prechádzajú to idú sami a bez mačiek, vôbec neriešia... Došli sme konečne na chatu, je cca 10 hodín. Takže z pôvodne 3 hodinovej túry to zabralo 7 hodín. Na vrchol to bolo ďalších 900 metrov, a vraj pod 5 hodín len hore to nejde. Nejaká šikovná pani nám vravela že to ľudia urobili za 3 hodiny aj nazad. Jednoznačne, aj s vrtuľníkom a teleportom. Problém bol že v tejto horúčave sa na ľadovec už nechodí, je to nebezpečné, je už skrátka neskoro, topí sa to. Mňa začala strašne bolieť hlava a doľahla na mňa únava. Vypil som len 1.5L vody čo bolo málo, chcelo to aspoň 3x viac. Rozhodli sme sa že sa ubytujeme. Celé poobedie som prespal na izbe ako zabitý.

Prekvapili ma akí boli na chate milí. Chlapík vedel aj lámavou češtinou, tak sme mleli dokopy štyrmi jazykmi, francúzsky, nemecky, anglicky aj česky :-). Ďalšia vec čo nás prekvapila bola večera. 6 chodov, hubová polievka, zemiaky, klobása, slaninka, veľké syry, dezert, už neviem čo všetko. Podľa mňa som zožral tak za 3000 kcal :-), výsledok bol výborný, do pol hodiny sme všetci skončili na záchodoch (dosť luxusných na tú výšku), no opisovať to detailne radšej nebudem... Na izbu pre 10 ľudí ku nám dali dvoch angličanov. Ja som už vedel čo ich čaká. Dve veci, chrápanie a smrad (z tej večere to boli preteky v prdení dolby surround pro logic extra edition). Len som počul ako čosi pi..vali po anglicky a potom niekam odišli, asi do inej izby. Vonku sedeli viaceré páriky a vychutnávali si ako mizne zo štítov naokolo svetlo a prichádza noc...

Sobota

4:30 budík, balíme sa, ideme to skúsiť. Pochodujeme po krajine ktorá vyzerá ako povrch mesiaca, je to koniec koncov ľadovcová moréna. Dostávame sa pod sedlo, kde sa naväzujeme na ľadovec, prekračujeme tak asi 100m široký úsek. Ďalej sa lezie po skalách a lane asi 30m hore. Východ slnka, sedlo col de cheilon 3243m, žranica... Skôr ako som stihol zmerať výšku som nechtiac mačkou „otestoval“ gps prístroj. Je po ňom (ešte že garmin má cashback akciu). Nasrať. Aj tak má byť úplne jasno. Skúsime letnú cestu, podľa jedneho angličana s ktorým som sa rozprával že úplne v pohode cesta, že chodník. Nastúpame možno výškových 50m, prídeme popod vežu a chodník končí. Cesta nikde. Miloš sa skúšal vydriapať hore, ale ďalej tiež nič, len šutre. Ide za nami skupinka 3 ľudí. Pýtam sa kde je cesta. Chlapík že hore tou vežou, že lezenie po skalách, stupeň 2. Pozreli sme na to, že tak toto si teda neprosíme, kto vie či je to len dvojka, terén nepoznáme a hore je to 500 výškových a neznámy ľadovec na vrchole (keď som ich neskôr pozoroval zo sedla, išlo im to hodne pomaly). Chceme ísť teda zimnou cestou po ľadovci, zliezame po šutroch dole. Dvaja chalani čo išli po ľadovci, kráčali každý sám, 10m od seba, žiadne lano. Asi nejaká nová metodika, mne to prišlo ako mierny hazard (naviac signál tu nebol). Potom išlo družstvo 6 ľudí, tí sa naviazali. Keď som si tak prezrel ten ľadovec, trhlín v ňom bolo namraky, potvrdilo sa čo hovorili ľudia na chate. Ja som sa rozhodol že nejdem riskovať. Už prvá „trhlinka“ asi 10m od skál ktorej som nedovidel na dno ma presvedčila. Rudo tak isto. Miloš sa rozhodol že to dá sám,  že dobehne skupinku pred ním. Riskol to. Vyliezol po ľadovci až hore na samotný vrchol. Ja som vybehol na skalný kopec na druhú stranu od sedla, pofotil okolie, relaxoval. Vrátili sme sa po moréne ku chate. Pobehali miesta v okolí, dokonca aj Matterhorn sa ukázal. S 1 litrom vody ideme každý dolu. Teplo jak v pekle. Aspoň ľadovce ktoré prekračujeme príjemne chladia. Tentokrát ideme ku rebríku normálnou cestou. Cítim že som unavený a dehydrovaný. Vylezieme rebríkom hore, prehodíme pár slov s ľuďmi čo idú na chatu a utekáme ďalej, je to ešte 900m dolu kopcom. V tejto horúčave to bolo chrumkavé, hlavne v ľadovcových topánkach... Na začiatku strmého svahu nad dedinou sme zbadali ako ide po poľnej ceste auto. Miloš na nich kričí čosi škaredé, nebudem to tu presne vykladať... :-) Ale... ženská vybehla z auta, a že poďte (po nemecky). Nasadli sme do nákladného priestoru a zviezli nás dole. Dokonalý záver. Ušetrili nám veľa bolesti. Dole som stiahol na ex celú 1.5L minerálku. Varíme kávu a vyrážame na cestu domov.

Nedeľa

Niekde pred Zurrichom spíme asi 2 hodiny na parkovisku, potom pred 6 ráno 2 hodinky pred Mníchovom, a od 9 ráno pokračujeme... Okolo 15tej sme doma, úplne vyriadení. Je za nami 2500km.

Spanie na chatách versus stanovačky

Ako to funguje pod mont blancom? Oficiálne sa môže kempiť pri tete rouse. Do chaty sa môže ísť spať len s rezervačkou. Pri gouterke sa oficiálne nesmie stanovať. Ani ísť do chaty keď nemáš rezerváciu. Realita je iná. Ľudia stanujú aj pri gouterke, hoci je to makačka vynosiť tam veci (už som to absolvoval tri krát, znova som už nechcel). Väčšinou sa ľudia na drzáka nasáčkujú do chaty a spia kdekoľvek kde sa dá (toto som zažil tiež, je to masaker). Z toho potom plynie arogancia a odporný prístup chatárov. S rezerváciou nie je problém, problém je trafiť sa do dobrého počasia nejaký ten mesiac dopredu.

Jedni češi to urobili tak že prespali v búde medzi nid de aigle a tete rouse, tam kde sa furt motajú kamzíky. Je tam síce smetisko, ale kľud a relatívne dobrá aklimatizačka. Ďalšiu noc išli stanovať na gouterku. Toto je dobrý kompromis, lebo výstup je to náročný, zvlásť keď 300m priložila zrušená električka do nid de aigle.

Niektorí spia v base campe pri tete rouse v stanoch. To tiež nie je zlé, dá sa Blanc vyliezť aj odtiaľ, čo ale znamená trepať sa v noci hore skalami 2-3 hodinky (tu sa potom dosť neoplatí netrafiť cestu), výhoda však je že sa ide naľahko. Aby sa stihol summit (pokiaľ sa má pokaziť počasie), treba ísť čo najskôr. My sme spali za 35 a 17.5 eur na chate na zemi (chatára fest vytočilo keď sme chceli uložiť hore stoly a stoličky a urobiť miesto, zakázal to, že miesta máme dosť). O 1:30 v noci tam v bagandžiach napochodovalo asi 12 ľudí, raňajkovali, diskutovali, nevadilo im že tam spíme. Ani zákaz vstupovať v topánkach vtedy akosi neplatil. Vkuse tam niekto chodil, spali sme zle a málo.

Ideálna cesta je mať veľa dní pekného počasia a ísť postupne a spať hore v stane alebo risknúť rezerváciu.

Vo švajčiarsku pri chate cabane des dix SAC sme stany nevideli. Ľudia si doprajú komfort, a miesta bolo až až. Turisti sem chodili v kraťasoch a tričkách, s minimálnymi batohmi. Alpinisti už mali bágle väčšie, kvôli nutným veciam. Večera mala 6 chodov, cítil som sa ako v hoteli. K ubytku tu človeku forcnú aj večeru a raňajky, čo výjde na 70 frankov. S OEAV okolo 60. Ale stojí to za to.

Voda, výška a teplo

Základ je veľa piť. Po tete rouse som vypil vyše 4 litre vody a oplatilo sa to. Treba buď plný batoh vody alebo guču eur alebo varič a filter.

Na cabane des dix sme ráno 4:30 vyšli von a bolo tak teplo, že stačilo iba termoprádlo. Čo teda bude cez deň? Sú to dilemy, lebo príde náhodou silný vietor a mraky a môže byť prúser. Ale tak či tak mi páperka bola na dve veci...

Na mont blancu pristálo týždeň po nás v pondelok v týchto horúčavách viac ako 50 paraglidistov, nový rekord v chamonix:

http://www.chamonet.com/events/news/record-number-of-paragliders-topland-mont-blanc.html

Ceny, čo sa oplatí a neoplatí

Isto sa oplatí OEAV kvôli ubytovaniam na chatách aj kvôli poistke ako takej. Platiť záchrannú akciu môže byť extrémne drahá zábava. Tiež sa naťahovať s našimi skvelými poisťovňami a študovať podmienky nemá význam.

Vo francúzsku sa fest oplatila whisky. 2/3 z našej ceny. No nekup to. O dosť drahší bol akurát Jaegermeister.

Oplatilo sa víno, ako už ináč :-), veľa fliaš sme prikúpili.

Benzín klasika podobné ceny ako u nás, na diaľnici samozrejme vyššie.

Ubytovanie na chatách, gouterka aj tete rouse, 35 eur, či už rezervácia alebo na zemi, žiadne jedlo. Cabane des dix 70 frankov, ale aj večera a raňajky (dosť obžieračka).

Pivo na gouterke, 8 eur. Minerálka 1.5L okolo 8 eur, aj vo švajčiarsku. Liter horúcej vody 3 franky. Tú vodu je lepšie si kúpiť, niesť 10 litrov (čo by človek mal vypiť pri týchto výkonoch a výškach za 2 dni) nie je dobrý nápad.

Kemping Bellevue, veľké auto 4 eurá, osoba 5 eur za noc.

Lanovka a električka (Houches – Lachat) 27 eur.

Mapy okolo 25 eur.

Potraviny petit casino v chamonix v centre, oproti carefurom na periférií a v dedinkách sú o dosť drahšie, 1L soft drink okolo 3 eur.

Káva / pivo v chamonix cca 3 eurá.

GoPro mašinka okolo 240 eur.

Vo švajci sa dalo platiť aj eurami, ale neberú drobné a vydávajú len franky, takže fasa matematika :-) Je lepšie mať zopár frankov v zálohe, prevodný kurz je tiež lotéria a stanovuje sa v chatárov prospech.

Reality v chamonix, podobne a možno aj drahšie ako luxusné byty v bratislave...

Damage

Môj 80L treksport po výlete na blanc schytal damage, nad hlavnými popruhmi sa kus roztrhol a vyliezla von horizontálna umelohmotná priečka. Bágel má viac ako 12 rokov a prežil som mnou už všetko možné. A verím že ešte veľa vydrží.

Šľapať mačkou na gps prístroj neodporúčam,  ten mýtus že to gpsko prežije, nie je pravdivý :-).

Všetko ostatné prežilo.

Final words

Bol to super parádny výlet so silnými zážitkami, išli sme na hranicu svojich možností, bolo nám aj do plaču, aj sme sa veľa zasmiali, kadencia nadávok dosiahla maximum :-), stretli sme zaujímavých ľudí. Jednoducho fajnový výlet. Tie zaujímavejšie / chrumkavejšie veci rozpisovať nejdem, to sa hodí skôr niekde pri pivku alebo na ďalšom výlete... tak teda, kedy to ideme do Tatier? A ako tie Himaláje? :-)

Zopár profi fotiek: http://summitphoto.sk/index.php/sk/mb2012sk